×

Pošleme Ti najlepšie ponuky priamo na Tvoj mail :-)

Dovolenka_na_splatky_bez_navysenia
| viac

Turecko

História

Dovolenka turecko HistóriaNa tureckom pobreží Stredozemného mora nájdeme mnoho svedectiev o rôznych kultúrach, ktorých domovom bola Malá Ázia – od chetitského skalného reliéfu až po modernú tureckú mešitu.

Pravek a stará ríša

Prvé zmienky o Turecku Vás zavedú do Tróje, svetoznámeho mesta v západnej Anatólii do roku 3000 pred n.l. V Karaine, 27 km severozápadne od Antalye, nájdete dokonca stopy po kultúrach jaskynných ľudí z obdobia paleolitu. Tepekoy, Barazid a Beldibi ako slávne miesta nálezov z obdobia mezolitika svedčia o niekoľkotisícročnej histórii.

Prvú veľkú ríšu na anatolskom území založili Chetiti, indoeurópske etnikum, ktoré koncom 3. tisícročia pr.n.l. obsadilo strednú a východnú časť Malej Ázie a severnú Sýriu. Zachovalé reliéfy a skulptúry, vystavené dnes v Adane dokumentujú vysoko umeleckú úroveň tohoto národa, ktorý na hlinených doštičkách zanechal prvé písomné svedectvo v Malej Ázii.

Dovolenka turecko históriaPo Chetitoch sa na scéne objavili Frýgovia. Ešte aj dnes obdivujeme ich hlavné mesto Gordion a mesto mocného kráľa Midasa. V rovnakom čase vznikol v západnej Anatólii nový svet: grécke mestá Efez, Milet a Priene. Nasledovali ich Lýdovia s ich hlavným mestom Sardami. Zároveň s vysoko vyvinutou kultúrou Lýdov na západe, kvitne na východe nová mocná ríša Urartu. V tomto období, kedy sa kultúry východu a západu zbližujú a mnohé vysoko vyvinuté kultúry dopĺňajú, zažíva Anatólia čas lesku predhistorického obdobia. V tejto dobe vznikajú hómerské eposy, prvé diela antických filozofov. Lýdovia pod vedením kráľa Alyatta a rozprávkovo bohatého Krésa však boli prví, ktorí razili mince a tak vlastne vynašli peniaze. V roku 546 pr.n.l. dobyli ríšu Lýdov Peržania, ktorí postupne ovládli celú Malú Áziu. Lykovia potom osídlili pobrežie Stredozemného mora medzi Fethiye a Antalyou – bol to tajomný národ, ktorý žil v mestských spoločenstvách ako Gréci.

Lycké hroby

 O Lykoch je síce zmienka už v Hómerovom epose o trójskej vojne, ale pretože nezanechali takmer žiadne písomné doklady, veda o nich nevie veľa. Naproti tomu je isté, že mali osobitné predstavy o smrti: Mŕtvi neodpočívajú v zemi, ale vždy na vyvýšenom mieste v skalných hroboch na akropole alebo v hrobkách. Lykovia zrejme verili, že duše mŕtvych odnášajú do neba Harpyje (bohyne búrky) alebo Sirény (posvätná bytosť, spojenie vtáka s človekom). Mali zvláštnu architektúru hrobov: najprv bol vytesaný štít a potom práca pokračovala smerom dolu k podstavcu.

Károvia

Dovolenka Turecko HistóriaTakisto Karovia z oblasti pri Mugle na pobreží Egejského mora sú dodnes málo známym národom – ich písmo nebolo ešte dodnes rozlúštené. Po zániku mykénskej kultúry osídlili východné ostrovy v Egejskom mori - väčšie stavebné nálezy z ranej doby sa však nezachovali. Blízko Bodrumu bol nedávno objavený hrob kárskej kráľovnej, ktorý bol nákladne reštaurovaný a je vystavený v Bodrume, vtedy nazývanom Halikarnassos. Tu stála tiež najznámejšia stavba Karov, mauzoleum mocnárov a perzskej despoty Mausola – jeden zo siedmych divov sveta.

S prílivom z východu prišli do Anatólie Kimerovia, potom Médovia. Najväčší bol príliv Peržanov, ktorí založili v Malej Ázii 200 rokov existujúce panstvo. Z času na čas sa uvoľnili putá perzskej veľkoríše, cestu naprieč Malou Áziou umožnil Alexander Veľký. Gordický uzol bol rozseknutý, teraz panovala v Anatólii helénska kultúra. Tá trvala až do doby, kedy kráľ z Pergamonu Attalos podriadil svoju ríšu rímskemu cisárovi.

Snaženia apoštola Pavla priviesť Rimanov ku kresťanstvu zostali neúspešné. Rimania prijali túto vieru až po 300 rokoch. Konštantín Veľký zvolil Byzantion na Bospore za hlavné mesto svojej ríše a povýšil kresťanstvo na rovnoprávne náboženstvo v rímskom štáte. Zvolal prvý koncil v Nikaea. Po rozdelení rímskej ríše na východnú a západnú sa stala Byzancia východorímskym hlavným mestom. Mala v moci Anatóliu 600 rokov a pod svojím kultúrnym vplyvom až po bitku pri Manzikerte, v ktorej bol rímsky cisár Romanos IV. Diogenos totálne porazený Seldžukom Alpom Arsianom. A to už sú Turci v Anatólii. Počas panstva Seldžukov rozkvitla anatólska kultúra po druhýkrát. Islamské náboženstvo sa stalo štátnym náboženstvom, perzské a arabské vplyvy boli v umení nezanedbateľné.

Gréci

Už od 10.st.p.n.l. zakladali Gréci kolónie na pobreží Egejského mora. Vďaka plavbám po mori sa stretli s orientálnymi vplyvmi, ktoré sa významne prejavili na vývoji gréckeho umenia. V tejto dobe boli vybudované svetoznáme mestá Milet a Priene.

Rimania

Dovolenka Turecko História RimaniaNajväčšia časť antických stavieb, ktoré sa zachovali na maloázijskom pobreží, pochádza z doby rímskej. Najväčší rozkvet zažili mestá predovšetkým v prvých dvoch storočiach n.l., v období tzv. rímskeho mieru Pax Romana. Vtedy tu boli vybudované cesty, nádherné mestá s monumentálnymi divadlami, štadióny, akvadukty a kúpele, dobrá cestná sieť – o čom svedčia ešte i dnes používané mosty. Okrem toho sa Malá Ázia stala pre rímsku ríšu dodávateľom surovín. V Pergamone, Efese, Milete, Hierapoli, Side a Aspende sa zachovali pôsobivé stavby.

V Anatólii sa v karavanserajoch, medresách a mešitách stretneme s vysoko vyvinutým jemným seldžuckým umením. Dynastia Osmanov sa stala veľmocou, ktorá mala v moci východný svet 600 rokov. Malý osmanský štát bol založený okolo r. 1300 neďaleko mesta Bursa a presadil sa 153 rokov po svojom založení. Ako v každom impériu svetových dejín, boli aj v osmanskej ríši obdobia zrodu, rastov a pádov. Tak prenechala stárnuca osmanská ríša v 20-tych rokoch dvadsiateho storočia svoje miesto novému tureckému štátu, ktorý bol založený pod vedením veľkého tureckého vodcu – Ataturka. Mustafa Kemal Ataturk začal budovať nový turecký štát, ktorého hlavným mestom sa mala stať Ankara.

Turci

Dovolenka turecko História TurciTurecké kočovné kmene postupovali už pred prelomom tisícročia z vnútornej Ázie smerom na západ. V 8.st. prijali islám a bojovali ako žoldnieri pre kalifa z Bagdadu. Keď Seldžukovia – nie kmeň, ale dynastia – po roku 1071 kontrolovali veľkú časť Malej Ázie, založili vo vnútri Anatólie vlastnú ríšu a do roku 1250 z Konye dobyli početné mestá na pobreží. Za vlády Seldžukov splynulo arabsko-orientálne umenie so starými tureckými tradíciami.

Osmanská ríša vznikla expanziou vládcu Osmana I. (1259-1324), postupne obsadila Malú Áziu, juhovýchodnú Európu a severnú Afriku. Politická i náboženská moc sa sústreďovala v rukách sultána. Za vlády tejto dynastie sa seldžucké umenie ďalej rozvíjalo, avšak po dobytí Konstantinopolisu a rozšírení ríše priniesli byzantské, slovanské, perzské a egyptské vplyvy nové impulzy. Systém nazývaný devsirme – výber chlapcov – mladí kresťania boli vychovávaní na sultánovom dvore, kde získali vzdelanie, vďaka ktorému sa mohli ďalej uplatniť ako vojaci, stavitelia a správni úradníci, čím na vedľajšiu koľaj vytlačil tureckých nomádov. Stavbou mešít s oblúkovitými kopulami podľa vzoru mešity Hagia Sofia v Konstantinopolise (dnešný Istanbul) vytvorili Osmani architektúru so svetovým ohlasom, porovnateľné stavby na pobreží Stredozemného mora nenájdeme. V osmanskej dobe vznikla vďaka perzskému vplyvu konečná podoba motívov kobercov.

Pod geniálnym vedením Ataturka vyhlásila turecká armáda v celej krajine tzv. vojnu za oslobodenie a na konci tejto vojny dosiahla víťazstvo na všetkých frontoch. Podpisom dohody z Lausanne 24.7.1923 uznali nezávislosť Turecka všetky štáty. Mustafa Kemal Ataturk - ako otec Turkov, týmto vytvoril jeden mladý, zdravý a dynamický štát. Republika bola vyhlásená 29.10.1923.

Mustafa Kemal sa narodil v roku 1881 v Saluni a v dvanástich rokoch bol prijatý na vojenskú akadémiu. Roku 1915 v hodnosti generála neočakávane zvíťazil nad britskými vojskami pri Gallipoli. Zániku osmanskej ríše však nemohol zabrániť – nesúhlasil so sultanátom požehnaným rozdelením Anatólie ako koristi medzi Gréckom a Talianskom. Od roku 1919 viedol revolučné hnutie kemalistov, usilijúcich sa o obnovu suverenity Turecka a odstránenie feudálneho islámskeho systému. Pod jeho vedením prišlo k reorganizácii roľníckej armády, ktorá až do roku 1922 dobývala späť územie dnešného tureckého štátu. Keď bola v roku 1923 vyhlásená Turecká republika, Mustafa Kemal bol zvolený jej prvým prezidentom. Jeho najväčším činom však bolo vytvorenie moderného štátu podľa západného vzoru.

Zrušil sultanát a kalifát, ako i arabské písmo a fez ako symbol islámskej ortodoxnosti. Nahradil tiež zákony islámu právnym systémom západného charakteru. Islám sa stal súkromnou záležitosťou.

Ataturk je všade: Na policajnej stanici, na pošte, v banke – všade visí na stene jeho obraz, jeho podobizeň sa na vás díva z bankoviek, všade sú po ňom pomenované ulice. I po viac ako 60 rokov po jeho smrti ostal v srdciach Turkov – parlament mu v roku 1934 udelil čestný titul „ Otec Turkov“.

V dôsledku Atatürkovych reforiem dostali turecké ženy, ktoré boli stáročia zanedbávané, nové práva. Po prijatí občianskeho zákonníka mali turecké ženy rovnaké práva ako muži, mohli ich menovať do úradných funkcií, mali právo voliť a byť zvolené do parlamentu. Princíp monogamie a rovnoprávnosti žien zmenil ducha tureckej spoločnosti. Jeho politický odkaz, kemalizmus, určoval ešte dlho po smrti politický život Turecka a Atatürk je v srdci národa stále prítomný – ako počas svojho života.

Náboženstvo

Dovolenka Turecko NáboženstvoDeväťdesiatosem percent Turkov sú moslimovia, hlásia sa teda k islámu, ktorý vo všetkých podobách ovplyvňuje mnoho oblastí súkromného i verejného života. Na druhej strane je však islám v Turecku podľa ústavy čisto súkromnou záležitosťou a neprejavuje sa tak netolerantne ako v mnohých ďaľších krajinách Blízkeho východu.

Arabské slovo „islam“ znamená jednoducho „odovzdanie sa“ a je odvodené od slova znamenajúceho „pokoj, mier“ a život zameraný na mier, milosť a odpúšťanie. V náboženskom kontexte znamená úplné odovzdanie sa Božej vôli. 

Islám je prísne monoteistickým náboženstvom, ktoré založil Muhammád, považovaný za Proroka – po Mojžišovi a Ježišovi Kristovi – a ktorému sa Boh (arabsky Allah) zjavil prostredníctvom archanjela Gabriela. Okrem toho je islám „knižným náboženstvom“, ktoré vychádza zo svätých textov vybraných Muhammadovým kázaním. Tieto texty, označované ako korán (arabsky predčítavanie), formuluje kvetnatým arabským jazykom známu božiu požiadavku, aby bol človek poslušný. V koráne je zakotvený i mravný kódex arabského sveta. Dnes sa k islámu hlási asi jedna miliarda ľudí od Nigérie až po Filipíny, islám sa stal však náboženstvom, ktoré nikdy nemalo oficiálnu cirkev a je podľa stupňa vzdelania a pôvodu interpretované veľmi odlišne. V Turecku je rozšírené umiernené učenie sunnizmus, založené na výklade Prorokových textov. 

Mohamed sa narodil v Mekke okolo roku 570 n. l. Hlásal, že je iba jeden Boh a on, Mohamed, že je Boží posol. Korán (Kuran, Qur‘an) je islamskou Bibliou a jeho základnou témou je vzťah medzi Bohom a jeho stvoreniami, no súčasne predstavuje návod na spravodlivú spoločnosť, správne ľudské správanie a spravodlivý ekonomický systém.

Päť pilierov islamu – rámec života moslimov

Dovolenka turecko Náboženstvo IslamVyznanie viery (sadahet): „Nie je iný boh okrem Alláha a Muhammad je jeho prorok“. Modlitba (namaz): Moslimovia sa modlia päťkrát denne smerom k Mekke (pred východom slnka, napoludnie, popoludní, pri západe slnka a dve hodiny po západe slnka) a v piatok napoludnie sa koná spoločná modlitba veriacich v mešite. Povinná almužna (zakát) sa odovzdáva na podporu nemajetných a potrebných ľudí. Pôst v mesiaci ramadánu (turecky ramazan): v čase od úsvitu do západu slnka nemôžu moslimovia jesť, piť, fajčiť, čuchať ľubovoľné vône a mať pohlavný styk. Púť do Mekky (hac), ktorú musí každý absolvovať aspoň raz za život.

Mešita: v dnešnom Turecku vznikajú mešity tak, ako u nás fitnesscentrá. I v tých najmenších dedinkách vyrastajú mohutné betónové kopule, vedľa ktorých sa do neba týči biely minaret. Milodar na stavbu mešity je totiž pre moslimov najlepší prospešný čin. Ako cami sa označuje veľká mešita, kde sa popri obvyklých modlitbách odohráva tiež piatkové čítanie modlitieb a kázaní. Menší mescit slúži každodenným modlitbám. Cami má nádvorie (haram) s fontánou (sadirvan), určenou k rituálnemu umývaniu pred modlitbou. V modlitebni nájdeme modlitebný výklenok (mihráb), ktorý je vždy umiestnený smerom ku stene, kde ukazuje smer k Mekke (kibla). Vedľa stojí kazatelňa (mimber), odkiaľ sa prednáša piatkové kázanie. Mešity sú často obklopené vedľajšími budovami, ako napr. školou koránu (medresou). Pri návšteve mešity si musíme vyzuť obuv pri vchode, ženy by mali mať na hlave šatku a zakryté ramená.

Zvolávanie na modlitbu

Dovolenka Turecko Islam NáboženstvoPäťkrát za deň sa nad každou moslimskou dedinou, či mestom nesie zvolávanie na modlitbu. Každá mešita alebo modlitebná sieň má aspoň jeden minaret a balkón, kde si môže muezzin, čiže vyvolávač, plniť svoju úlohu. Zvolá na moslimov, aby prestali so svojimi svetskými úlohami, otočili sa smerom k Mekke a modlili sa. Modlitba v podstate deklaruje, že „je iba jeden Boh a Mohamed je Jeho prorok“. 

Moslimovia veria, že modlitbou päťkrát za deň sa posilní a oživí ich viera v Alaha a že ich to podnieti k vyššej morálnosti. Verí sa, že toto neustále pripomínanie miesta veriaceho vo väčšom univerze čistí srdce a bráni pokušeniu k nesprávnym skutkom a konaniu zla. Turecko je krajinou s bohatou kultúrou, ktorá je čiastočne ovplyvnená islámom a vychádza zo starých nomádskych tradícií. Veľké sviatky majú náboženské pozadie

Ramadán

Počas pôstneho mesiaca ramadánu je veriacim od východu do západu slnka zakázané prijímať potravu a nápoje. Večer je odriekanie vyrovnané výdatným jedlom. Pôst sa netýka starých a chorých ľudí, tehotných žien a detí. V menších mestách sú reštaurácie cez deň zavreté. Ramadán sa riadi podľa mesačného kalendára a posúva sa každý rok o desať až trinásť dní. 

Ramazan Bayrami (sviatok cukru) 

- oslava konca pôstneho mesiaca ramadánu - Seker Bayrami - trojdňový sviatok, počas ktorého sa jedia sladkosti na oslavu ukončenia pôstu počas Ramadánu.

Kurban Bayrami (sviatok obeti) 

- dôležitý štvordňový islamský sviatok uzatvárajúci pútnický mesiac, počas ktorého sa zabíjajú obetné ovce a ich mäso sa rozdáva chudobným.

Turecké národné sviatky

Počas týchto niekoľko denných sviatkov verejný život utíchne a oslavy prebiehajú väčšinou v rodine. Naproti tomu štyri veľké štátne sviatky sa zahajujú vojenskými prehliadkami a tanečnými vystúpeniami. Predovšetkým pri príležitosti Dňa detí a Dňa národnej nezávislosti (23.04.), Dňa mládeže a športu a Dňa vzpomienky na Ataturka (19.05.) sa takmer v každej dedinke konajú predstavenia, pri ktorých sa predvádzajú miestne ľudové tance zo „starých dobrých osmanských časov“. Deň víťazstva (víťazstvo nad inváziou gréckych vojenských síl v roku 1922) sa slávi 30.08. a 29.10. je zasvätený oslave Dňa republiky (výročie vyhlásenia Tureckej republiky).

darčekový poukaz
novinky na e-mail