Jaz Oriental

celodenný výlet
Alexandria – druhé najväčšie mesto Egypta a najväčší egyptský prístav, bolo založené v rokoch 332 – 331 p.n.l. Alexandrom Veľkým ako hlavné mesto jeho budúcej ríše. Po nástupe Ptolemaiovcov k moci Ptolemaios I. Sotér urobil v roku 305 p. n. l. z mesta hlavné mesto a tiež sídlo umelcov a vzdelancov. Za jeho vlády tu vznikla i alexandrijská knižnica, maják na ostrove Pharos , Museion, a mnohé ďalšie… Od svojho založenia po dnešok má mesto bohatú históriu a dnes patrí k najvýznamnejším egyptským mestám.


Počas našej návštevy si pozrieme najznámejšie Katakomby Kom El-Shoqafa – historické nálezisko považované za jeden zo siedmich divov stredoveku. Objavené boli v roku 1900 náhodne, keď sa podľa povesti pod oslom prepadla zem. Názov v preklade znamená “Mohyla črepov”, samotné katakomby sú vytesané do skaly a pozostávajú z niekoľkých podlaží. Katakomby slúžili svojmu účelu približne v 2. storočí, dnes sú tu dochované pamiatky zobrazujúce zmes egyptských, gréckych a rímskych starovekých kultúr.


Pompey´s Pillar, stĺp, postavený na počesť rímskeho cisára Diokleciána (Gaius Aurelius Valerius Diocletianus, pôvodným menom Diokles ) v roku 291 je najväčším stĺpom v grécko – rímskom svete, vytesaný do ružovej žuly z Asuánu, Jeho pôvodná výška vrátane 7 metrovej sochy bola 33,85 m, priemer stĺpa 2,8 m, v súčasnosti je zachovaná výška 26,85 m.


Pevnosť Qaitbay bola dokončená v roku 1477. Jej zakladateľom bol sultan Abu Al-Nasr Sayf ad-Din Al-Ashraf Qaitbay, pričom údajne stojí na mieste jedného zo starovekých divov sveta – majáku na ostrove Pharos. Táto pevnosť bola dôležitou súčasťou Alexandrijského obranného systému a jednou z najdôležitejších na pobreží Stredozemného mora.


Alexandrijská knižnica – Bibliotheca Alexandrina – je hlavnou knižnicou a kultúrnym centrom pobrežia Stredozemného mora. Je spomienkou na slávnu Alexandrijskú knižnicu, ktorá vznikla za vlády Ptolemaiovcov, jednu z najväčších v staroveku. Myšlienka obnoviť knižnicu v Alexandrii vznikla v roku 1974 a 21 rokov neskôr sa začalo s jej výstavbou. Slávnostne bola otvorená 16.10.2002

poldenný výlet
El Alamain, prístavné mesto na pobreží Stredozemného mora, leží na polceste medzi Marsa Matrouh a Alexandriou. V grécko-rímskej ére bol El-Alamein známy ako “Loccassis”, čo v preklade znamená “biela mušľa” toto pomenovanie je odrazom krásnej bielej piesočnatej pláže.
Miesto je známe historickými udalosťami z 2. svetovej vojny, keď sa tu odohrali najznámejšie bitky v Severnej Afrike v roku 1942.
Tieto udalosti pripomína tunajšie jedinečné Vojenské múzeum, otvorené v roku 1956, vynovené v roku 1992. Vo vnútri múzea je päť hál. Každá z nich je venovaná jednej zo štyroch krajín zapojených do vojny, medzi ktoré patrí Veľká Británia, Taliansko, Nemecko a Egypt. Múzeum má tiež zmiešanú halu, ktorá všeobecne obsahuje predmety z vojny. Spomienkou na tieto pohnuté dni je i Vojenský cintorín na kopci Tell al-Aisa, ktorý na vás tiež zapôsobí svojou veľkosťou a majestátnosťou.

celodenný výlet
Celodenný poznávací výlet do hlavného mesta Egypta, ktoré má prívlastok „Matka sveta“.
Po príchode do jedného z najväčších a najľudnatejších miest planéty konečne môžete obdivovať jeden zo siedmich antických divov sveta.
Svetoznáme pyramídy v Gize je komplex 9 pyramíd, z ktorých najväčšia je aj najznámejšou – Cheopsova pyramída – aktuálne dosahuje výšku 138,8 m a rozmer základne je 230,38 x 230,38 m (pôvodne mala o 9 m na výšku a 2 x 2 m na šírku viac). Rachefova pyramída bola postavená pre faraóna Rachefa, pôvodne bola vysoká 143,5 m (dnes 137,3 m), jej pôvodná základňa bola 215,3 m x 215,3 m. S Veľkou Sfingou, pri ktorej stojí Rachefov údolný chrám pyramídy spája 400 m dlhá stúpajúca cesta. Sfinga je jednou z najznámejších Egyptských pamiatok Výška od dláždenia pod prednými labami až k temenu hlavy dosahuje 20 m, dĺžka sfingy je 73,5 m. Tvár má maximálnu šírku 4,15 m. Menkaureho pyramída mala pôvodnú výšku 66,45 m (dnes 62,18 m) a základňu 102,2 x 104,6 m.
Egyptské múzeum v Káhire (Al-Mathaf al-misrí) s jedinečnou zbierkou vám umožní nazrieť do všetkých období histórie starovekého Egypta. Na prízemí je zbierka starovekých papyrusov a mincí ako aj predmety z Novej ríše (sochy, stoly, sarkofágy). Na prvom poschodí sú artefakty z hrobiek rôznych faraónov a z Údolia kráľov. Veľkým lákadlom je výstava artefaktov z hrobky Tutanchamona, pričom najznámejšou je jeho Zlatá maska, ktorú mal na obväzoch na tvári. Váži 11 kilogramov a je vyrobená z rýdzeho zlata.

poldenný výlet
Navštívte s nami Marsa Matrouh – pôvodne malú rybársku dedinku v starovekom Egypte, ktorá bola počas vlády Alexandra Veľkého pomenovaná Amunia. V Ptolemaiskej ére existovalo mestečko pod názvom Paraitonion. Po tom, čo sa Egypt dostal pod rímsku vládu, mesto sa stalo dôležitým obchodným prístavom. Po arabskom dobytí sa názov mesta zmenil na Al-Baretun. Mesto tiež nieslo ďalšie mená od začiatku 20. storočia - Berek Marsa, Port Mhaddra (Mithr) a Port Bardiah. V medzivojnovom období sa názov zmenil na dnešný, pričom Merrsa Matruh bol názov pre jednorázovú železnicu, ktorá prechádzala cez El Alamein.
Pozrieme si neďaleké Kleopatrine kúpele, miesto na pláži, kde sa podľa povesti kúpavala Kleopatra so svojou láskou – Marcom Antoniom, Líbyjský trh vás očarí svojou typickou atmosférou a bude čas i na nákup suvenírov či typických Líbyjských produktov. Navštívime koptský kostol Sv. Márie v centre mesta, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Čas na relax nám spríjemní soľná jaskyňa so soľou zo Stredozemného mora, ktorá absorbuje negatívnu energiu, stres a únavu

celodenný výlet
Vydajte sa s nami približne 300 km južne od Marsa Matrouh, do západosaharskej „oázy Siva“ s jej pokladmi. Sivské oázy, situované v Líbyjskej púšti, asi 50 km východne od líbyjsko-egyptských hraníc a 560 km západne od Káhiry je vlastne skupina oáz, zahŕňajúcich miesto Siwa a niekoľko dedín. Hlavnými obyvateľmi sú Berberi, resp. etnikum Siwa, ktorí sa venujú najmä poľnohospodárstvu.. V starovekom Egypte bol miestny názov Sekhetam, čo v preklade znamená „zem paliem“. So svojimi soľnými jazierkami približne 19 m pod úrovňou mora s údajne najslanšou vodou na svete a nádhernými olivovými a ďatlovými palmami je veľkým lákadlom pre všetkých.


Hora mŕtvych, Mountain of Dead, je známa tiež pod arabskými názvami Gabel Mawta či Jebel El Mawta. Ide o skalnú vyvýšeninu, do ktorej je vytesaných vyše 700 skalných hrobiek, datovaných do doby za vlády 26. dynastie faraónov až po dobu grécko – rímsku. Tieto hrobky poslúžili miestnym obyvateľom i počas 2. svetovej vojny ako skrýša pred vojskom.


Pozostatky mesta Šalí (Shali v jazyku siwa znamená „mesto“) – ruiny starého mesta v centre oázy. História sa datuje do 12. storočia, keď slúžilo na ochranu. Budovy boli postavené z materiálu tzv. Karshif, čo je zmes soli a hliny. Plne obývané bolo až do roku 1926, keď ho 3-dňový silný dážď skoro úplne zničil, niektoré budovy sa však využívajú dodnes.


Jeden z najkrajších prameňov a jazierok oázy sú tzv. Kleopatrine kúpele - prameň Ain Ju, v starovekom období známy pod názvom Prameň Slnka, miesto, ktoré už Herodotos opísal ako Slnečné oko. Vyviera tu prameň s vodou teplou 29 º . Názov tento prameň dostal podľa kráľovnej Kleopatry, ktorá ho využívala na kúpeľ pri návšteve Siwy, keď sa prišla poradiť do Amonovho Oracula. Múzeum Siwa je umiestnené v tradičnom dome a zahŕňa typické miestne predmety, ako strieborné šperky, hudobné nástroje, svadobné kostýmy, koše, keramiku... Toto múzeum bolo vybudované na zachovanie a zobrazovanie artefaktov z bežného života etnika Siwa. Súčasťou výletu je aj nezabudnuteľné Jeep safari v púšti.